V tento deň vietor síce nefúkal, ale...

Autor: Ľubica Hroncová | 9.11.2018 o 0:37 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  53x

Kníhkupectvo Martinus na Obchodnej ulici v Bratislave opäť privítalo zaujímavého hosťa a zorganizovalo perfektné podujatie spojené s krstom knihy. Bola ňou zbierka príbehov a poviedok Strih vetra autora Dušana Dušeka.  

Večer moderoval Viktor Suchý a ukážky čítal Robert Roth.

Dušan Dušek je autorom kníh pre deti aj dospelých. Žánrom, ktorý autor uprednostňuje je poviedka, prípadne krátka próza. Pre jeho zbierky však nie je typický rovnaký princíp ich tvarovania. Každá je zaujímavá niečím iným, každá u čitateľa zarezonuje iným spôsobom.

Ako vznikol názov zbierky Strih  vetra?

Podnietila ho k tomu jeho životná situácia, zlom, ktorý nastal v jeho živote. Názov vyjadruje vnútorný pocit zo samého seba – niečo sa u neho náhle zmenilo. Dušan Dušek sa vyznal, že prišiel čas, keď si už nie všetko pamätá, dostal sa do veku, kedy človek mnohé zabúda. Mal v pláne napísať oveľa viac, ale zabudol a hoci chcel konečne napísať román,  opäť  z toho bola kniha príbehov alebo poviedok. Ale názov Strih vetra bolo to, čo mu zostalo v pamäti.

Čo vlastne znamená strih vetra?

Strih vetra je meteorologický pojem,  jav počasia. Je to priestorová zmena rýchlosti prúdenia v atmosfére na vzdialenosť – parametre sa s výškou v atmosfére rôzne menia a tento udáva ako sa prúdenie/vietor mení. Strih vetra je zmena vetra buď v rýchlosti s rastúcou nadmorskou výškou alebo v smere s rastúcou nadmorskou výškou. Podľa týchto dvoch prípadov sú dva typy strihu vetra. Pri smerovom strihu vetra sa s rastúcou nadmorskou výškou mení smer vetra. Pri strihu rýchlosti vetra sa s nadmorskou výškou mení rýchlosť vetra.

Je to presne to, čo Dušekovi evokuje okamih náhlej zmeny.

Okrem toho názov je zvukomalebný a autor si vždy zakladal na tom, aby v názvoch jeho diel bolo písmeno „R“, v tomto prípade je „R“ dokonca až dvakrát.

Obálka vznikla tak, že Dušan Dušek pozeral správy o počasí a oblaky, ktoré tvorili pozadie za moderátorom privodili u neho myšlienku, že takto nejako by obal mohol vyzerať.

Zbierka je vlastne kniha historiek. Autor si zapamätal, keď pri rozhovoroch, stretnutiach ktosi čosi povedal a tieto spomienky postupne vytvárali materiál pre nové dielo.

Napríklad poviedka Ulica vznikla na základe rozhovoru s kamarátom o ulici, na ktorej býval. Je to stará fotografia ulice vnímaná sluchom, nie zrakom.

Stáli sme za Justičným palácom, na začiatku Lužickej ulice, pod stromami parčíka, odkiaľ vidieť zamrežované okná väznice. Čakali sme na Iča.

Pate práve hovoril: Už v päťdesiatych rokoch u nás bola mafia, aj keď ten mafián mal iba päť alebo šesť rokov.“

Sevas mal problémy s mobilom: chcel si doň uložiť nový kontakt.

Pate mu pomáhal.

„Už to bude,“ hovoril.

Pate je Sevasov brat.                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                          

Alebo  poviedka Chôdza.  Tá vznikla zásluhou toho, že sa Dušek rád a veľa prechádza, je to pre neho možnosť niekoho stretnúť, pri niekom sa zastaviť. V knihe sú záznamy zo stretnutí, niekedy dlhšie, inokedy letmé.  Človek, ktorého stretne, mu pri rozhovoroch vždy prihrá  do príbehov niečo nové, vtipné alebo výstižné. Písanie je pre Dušana Dušeka čosi ako chôdza – kráča textom a na konci  nájde záverečnú bodku.

Vo svojich textoch autor uprednostňuje pozitívne motívy, z ktorých ide kúsok šťastia a sú okorenené aj štipkou humoru. Chodenie na poštu je pre neho pozitívny relax – z pošty má pekné zážitky a vôbec mu nevadí dlhé čakanie. Historku z pošty zaradil tiež do zbierky. V jeden deň posielal knihu do Slovinska a na druhý deň našiel v schránke oznam s textom: Včera ste podávali zásielku a omylom som vám zle vydala, preto vám vraciam 40 centov, ktoré som vám nechtiac nevyplatila. Nie je to príjemný zážitok hodný literárneho spracovania?

Knihu Strih vetra krstil výtvarník Jaro Jelenek, s ktorým ho viaže spoločné 58-ročné priateľstvo a ktorý vystupuje v textoch ako Miro Mostík alias Sevas.  Jeho záverečný príhovor bol plný vtipných spomienok na spoločné chvíle s Dušanom Dušekom, ako žartovne poznamenal "maturitnou otázkou stredoškolákov".

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Sabotáž vyšetrovania korupcie u Kaliňáka už nevyšetrujú

Prokurátor Vasiľ Špirko podáva sťažnosť.

DOMOV

Bývalého príslušníka SIS Kosíka pustili z väznice v Mali

Kosík strávil v malijskom väzení dva roky.


Už ste čítali?